Afar

Afar

          Afarovia (Danakil alebo aj Adal) sú nomádskym etnikom obývajúce prevažne Danakilskú púšť v Afarskom regióne Etiópie, Eritrei a Džibutska. Je ich približne 1,6 milióna.

          Afarovia tvoria 1/3 obyvateľstva Džibutska a sú jednou z 9 etnických skupín Etiópie. Afarština patrí do skupiny kušitských jazykov.

          Predkovia Afarov sa usídlili na statkoch Etiópskej vysočiny približne okolo roku 1000 p. n. l. a pôvodne chovali dobytok. Postupne prechádzali ku kočovnému spôsobu života a presunuli sa do oblastí, ktorú obývajú v súčasnej dobe. Najranejšia uchovaná zmienka o Afaroch pochádza z 13. storočia. Napísal ju arabský autor ibn Sa´id, ktorý zaznamenal, že žijú v oblasti okolia prístavu Suakin na juh až k Mandebu, blízko Zeily. Afarovia sú občas zmieňovaní i v etiópskych záznamoch.

                                                                                               Oblasť rozšírenia Afarov

                             Príslušníčka etnika Afar

          Afarovia začali v 10. storočí po kontaktoch s Arabmi konvertovať k islamu. Ich islam, ktorý praktizujú je ale silno synkretický a zahrňuje mnoho elementov z domorodého náboženstva. Napriek tomu že sú sunniti, sú väčšinou monogamní.

          Venujú sa chovu dobytka, kôz, tiav ale čiastočne sa venujú aj pestovaniu plodín. Afarovia sú aj známi vďaka ťažbe soli, s ktorou obchodujú na trhoch. Veľmi rozšírená je konzumácia drogy kata (kath). U chlapcov aj u dievčat je praktizovaná obriezka. V starých dobách sa nemohol afarský muž oženiť skôr než nezabil iného muža. Ako dôkaz mali poslúžiť odrezané genitálie danej osoby.

          Afarovia patria ako i mnoho iných kmeňov v Afrike medzi znalcov umývania zubov. Táto technika, typická črta afarskej kultúry, je založená na využití rastliny – salvadory perzskej. Bola nimi zaužívaná ďaleko predtým ako ju objavili Európania.